V prvom rade by som vás rád uvítal v mojom blogu a poďakoval za čas, ktorý tu plánujete stráviť pri čítaní mojich riadkov. Prajem vám príjemné čítanie a v prípade akýchkoľvek otázok či námietok mi neváhajte nehať odkaz v diskusií. Budem len rád.
Keďže mi v žilách koluje závodnícka krv po otcovi, nakoľko otec je bývalý preterkár na cestných motocykloch, tak je samozrejmé, že mám vypestovanú veľkú lásku a slabosť práve pre motocykle. Na otcovom konte je 8 titulov Majster Slovenska a 3 tituly Majster Československa, pričom neskôr dostal ďalší titul Majster športu (tieto informácie sú len orientačné, titulov som naschváľ uviedol radšej menej, lebo nie som si už istý ich presným počtom).
Síce som nezačínal na motorke v rannom veku, pretože v tú dobu otec ešte závodil, čiže moc času na to nemal, ale od mojich 9. rokov som začal chodiť na Babette namiesto bicyklu, v 12. rokoch mne a môjmu o rok mladšiemu bratovi kúpil otec Simsona, ktorý nám mal slúžiť ako prechod z bicykla (Babetty) na veľkú motorku. Mám na mysli používanie spojky, radenie rýchlostí, smerovky atď. A tak sa aj stalo. Keď už sme boli "pripravení", do nášho domova pribudla nová kráska - Kawasaki KX125.
Ilustračný obrázok
V 14. rokoch a pri 55 kg som teda sedlal tento stroj, hodný aj dospelého jazdca. Spolu s mojím otcom a jeho kamarátmi, ktorí mali tiež "cross-ky", sme chodili na motocrossové trate v Trenčíne a v okolí. Bolo dokopy 6 strojov. Samozrejme, že pôvod sa nezaprie a s bratom sme chodili na našej Kawe tak rýchlo, ako sa len dalo. Čo najrýchlejší vjazd do zákruty, prudké brzdenie, noha na strane zákruty von z pedála a s podradením prudký výjazd. Rozbeh po krátkych rovinkách ukočených už buď spomínaným spôsobom, alebo skokom. Poviem vám, že pokiaľ ten pocit nezažijete, môžete si ho predstavovať 1OOO krát, aj tak to nebude ani z polovice také, ako v skutočnosti.
Pocit ľahkosti, ktorý sa preukáže okamžite, keď sa odlepíte zadným kolesom od zeme a letíte vzduchom. Stroj pevne v rukách, postavený na stupačkách letím vzduchom, zpoza mňa vystreluje hlina a vychutnávam ten pocit, pocit že som to práve ja, úplne zžitý s motorkou, čo letí spolu s vetrom a plachtí vzduchom. Neopísateľný zážitok. Samozrejme následne čakám na hladký dopad motorky na zem buď predným, alebo zadným kolesom, podľa toho, aký terén sa nachádza v mieste dopadu. (Príklad: pokiaľ je tam rovinka, snažím sa dopadať zadným, najlepšie obidvoma kolesami naraz, aby som mal čo najlepšiu akceleráciu ďalej, ale pokiaľ je na mieste dopadu kopec smerom dole, musím motorku ľahko prevážiť dopredu do uhlu spomínaného kopca, aby som udržal stabilitu. To robím buď telom, alebo pomocou plynu/zadnej brzdy - plyn navádza motorku smerom na zadné, zadná brzda smerom na predné koleso.) Na prvý pohľad sa ten skok zdá byť ľahký, pridám plyn a idem, ale ako vidíte, je v tom kopec roboty, aby ten skok mal aj úžitkovú hodnotu.
Ilustračný obrázok
Adrenalín, ktorý vám v tom momente prúdi žilami, je viac ako návykový a báť sa, že sa časom vytratí, je úplne zbytočné, pretože častým opakovaním, čiže sa dá povedať trénovaním, sú skoky rýchlejšie, vyššie a nebezpečnejšie, a tým pádom adrenalínové ako po prvý krát.
Bohužiaľ v mojich 16. rokoch sme ju predali a odvtedy nekúpili žiadnu náhradu za ňu. Síce môj otec bol majster na rýchlostných (cestných) motorkách, ale to neznamená, že už 5 rokov nesnívam o tom, ako si kúpim už konečne svoju vlastnú motocrossovú krásku, ktorú budem sedlať len ja. Iba ja a zemská gravitácia. Merať silu s vetrom a neľútostným terénom.
To be continue... maybe.
Adrenalín, ktorý vám v tom momente prúdi žilami, je viac ako návykový a báť sa, že sa časom vytratí, je úplne zbytočné, pretože častým opakovaním, čiže sa dá povedať trénovaním, sú skoky rýchlejšie, vyššie a nebezpečnejšie, a tým pádom adrenalínové ako po prvý krát.
Bohužiaľ v mojich 16. rokoch sme ju predali a odvtedy nekúpili žiadnu náhradu za ňu. Síce môj otec bol majster na rýchlostných (cestných) motorkách, ale to neznamená, že už 5 rokov nesnívam o tom, ako si kúpim už konečne svoju vlastnú motocrossovú krásku, ktorú budem sedlať len ja. Iba ja a zemská gravitácia. Merať silu s vetrom a neľútostným terénom.
To be continue... maybe.
PRIHLÁS SA
1 
